Zrúcanina gotického kráľovského hradu Děvičky

Zrúcanina gotického kráľovského hradu Děvičky (tiež Dievčenské hrady, Maidberk či Maidenburg) je jednou z výrazných dominánt Pálavských vrchov. Hrad sa nachádza západne od obce Pavlov na príkrej, z troch strán neprístupnej skale, asi 1 km od najvyššieho vrchu Pálavy, Devína. Pôvodný hrad rovnakého (ale slovanského) mena – Dewiczky – bol postavený už v roku 1222 ako pohraničný zemepanský hrad v kráľovskom držaní, ale čoskoro na to bol koncom 13. storočia zničený. Prvým purkrabím pôvodného zemepánskeho hradu, ktorý mal chrániť strategickú obchodnú cestu z Mikulova do Brna a Olomouca, bol Štefan z Medlova, zakladateľ šľachtickej rodiny Pernštejnu a zároveň správca hradu Veveří. 

S Děvičkami sa viaže i niekoľko legiend. Najznámejšie sú asi tri skalnaté stĺpce nazývané tri panny, ktoré stoja na svahu pod hradom. Tá najznámejšia hovorí o troch skalnatých stĺpoch zvaných Tri panny, ktoré stoja na úbočí pod hradom. Údajne ide o tatársku princeznú a jej dve komorné. Tie sa pri putovaní po kresťanskom svete dostali na Devičky, kde ich hradný pán vľúdne prijal. Bohatstvo princeznej mu však nedalo spať av noci ju kvôli svojej chamtivosti nechal s jej spoločníčkami zavraždiť a zvrhnúť zo skaly. Ukradnuté bohatstvo si ale dlho neužil. Keď ráno zbadal skamenené telá troch panien výhražne hľadiacich k hradu, nadobro zošalel. Za tichých nocí sa vraj od týchto kameňov ozýva tichý nárek. Zrúcanina hradu Děvičky sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Devín-Kotol-Sútěska, a preto je tu potrebné rešpektovať ochranné podmienky, najmä chodiť po značených peších turistických trasách.

Vstupné:Dospelí 50 Kč; Deti do 6r ZDARMA; Deti a mládež do 18r, držitelia ISIC, EYCA a seniori 30 Kč

Organizované skupiny ZŠ a SŠ 20 Kč/os

Kaplnka s. Antonína 

Zo západného úbočia Pálavy, kopca v rovnomennej krajine na južnej Morave, je nádherný výhľad do roviny Dyje a na najbližšiu obec Perná. Jej obyvatelia sa môžu pochváliť prvou písomnou zmienkou o svojom sídle už z r. 1305. Obec ležala pri významnom obchodnom chodníku a obyvatelia vďaka kvalitnej pôde a na nej založenej prosperite boli zrejme bohatí. A tiež zbožní, pretože si v dedine v l. 1510 – 83 postavili kostol a na svahu Pálavy r. 1652 ešte kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonínu Paduánskemu. Žil tu pustovník Vavrinec Dammnitzer, ktorý mal za úlohu starať sa o jej údržbu a výzdobu a asistoval pri pútiach, vraj hojne navštevovaných. Cisár Jozef II. kaplnku r. 1786 zrušil. Stavebný materiál – vápenec a tehly – si miestni obyvatelia rozobrali za lacný peniaz na stavby svojich domov. Dnes je kaplnka zrúcaninou. Stavba mala štvorcový pôdorys a polkruhový záver, ktorý jediný zostal zachovaný dodnes. Toto miesto je známe svojou energiou.