Klentnický kamenný kruh

Blízko obce Klentnice v obore okolo vrchu Smrtihlav bol v roku 2005 umelo vybudovaný kamenný kruh. Menhiry boli rozmiestnené podľa zásad, ktoré pred niekoľkými tisíckami rokov zastávali druidi. Kruh s priemerom 27 metrov je tvorený 9 obvodovými a jedným stredovým kameňom, ktorý je zároveň umeleckým dielom so vsadeným skleneným okom - zloženou šošovkou s kosmogramami. Tá je smerovaná na východ slnka v deň jesennej rovnodennosti a počas slnečného dňa vytvára svetelnú parabolu s dúhovo sfarbenými okrajmi. Miesto je vyhľadávané najmä ľuďmi veriacimi v silu Zeme a prírody. Energia kruhu je vraj veľmi silná a citlivým jedincom sa neodporúča dlhší pobyt.

"Autori Ján Tajboš a Jiřina Lockerová vytvorili kruhovú kamennú kompozíciu ako geopunktúrnu inštaláciu.Dielo obsahuje ľudským zmyslom prejavenú, v podobe kamennej kompozície "viditeľnú" aj neprejavenú, "neviditeľnú", formu.Kamenná kompozícia je určená na harmonizáciu Prírody predovšetkým Moravskej krajiny a všetkých jej súčastí.Je tvorená deviatimi kameňmi v kruhovom pôdoryse a jedným vo svojom strede. Kamene predstavujú významné energetickej kvality, ktoré autori vypozorovali pri svojej praxi v krajine Moravy, Čiech, Sliezska, Slovenska a Európy.Najhmotnejší kameň kompozície, ležiaci na jej západe obsahuje šesť symbolov – kozmogramov viazaných na univerzálne témy súčasnosti, ktoré chceli autori v diele sprítomniť. "Neviditeľný" kruh, je určený ľuďom. Má spojenie s kamennou kompozíciou prostredníctvom vlastného stredového kameňa, umiestneného zverovýchodne, cca 50m, od jej stredu. Jeho funkciou je prevádzať kvality pôsobiace prostredníctvom kamenného kruhu pre potreby ľudí. Pri hlbšom nadviazaní spojenia s artefaktom odporúčame jednotlivcom aj skupinám začínať tu.Konečná podoba diela unikátnym spôsobom privádza, spracováva a šíri kvality kozmických a planetárnych energií Prírody do okolitého priestoru. Kompozícia tak umožňuje rôznym druhom životných foriem, vrátane Človeka, tieto kvality zužitkovať na rozvinutie svojho skutočného potenciálu tu na Zemi."(Projekt mohol byť uskutočnený vďaka finančnému daru Nadácie Milujúce oči, dnes Maitrea, z Prahy.)

Sirotčí hrádek – dominanta Pavlovských vrchov

Sirotčí hrádek (Rossenstein) dostal svoj názov podľa rodu Wehingenov, feudálov švábskeho pôvodu, ktorých jedna vetva Sirôt sa presťahovala v prvej polovici 13. storočia z Rakús na Moravu.Zanikol teda zrejme niekedy pred r. 1590. Ako úplne pustý ho označuje urbár z r. 1629. Hrad bol vybudovaný na dvoch rozoklaných skalných útesoch, oddelených hlbokou roklinou, z ktorej je prístup do krasovej jaskyne. Dochoval sa priečelný 2,5m silný a 8m vysoký múr s jedným oknom, medzerovito spojený so zvyškami veže s troma okennými oblúkmi nad sebou. So Sirotčím hrádkom sa viaže aj povesť o rytierovi Čičosovi, ktorý patril do rádu templárov: Na hrade pôsobil ako kastelán. Keď sa mu mal narodiť syn, prišiel Čičosovi povolávací rozkaz jeho rádu. Kvôli narodeniu syna však Čičos odmietol. Onedlho na to sa na hrad dostavil komtúr, ktorého Čičosova žena Ružena požiadala, aby šiel novo narodenému dieťaťu za krstného otca. Podľa tradičného zvyku meno dieťaťa vyberá práve krstný otec. Komtúr ponuku prijal a dal dieťaťu meno Orphanus - sirota. Po narodení dieťaťa dal komtúr popraviť Čičosa za zradu rádu a urobil tak Orphana skutočným sirotou. Potom nechal popraviť všetkých obyvateľov hradu (až na jedného), zatiaľ čo vdove po Čišosovi puklo srdce žiaľom. Komtúr z hradu odišiel a Orphana vzal so sebou. Ten keď sa po rokoch na hrad vrátil, našiel tam jediného človeka – starca, ktorému sa kedysi podarilo uniknúť komtúrovmu hnevu. Keď mu starec prerozprával, čo sa vtedy s jeho rodičmi stalo, Orphanus zošalel a od tej doby má po nociach jazdiť na koni z hrádku na Turold.