Bazilika svätého Prokopa v Třebíči

je románsko-gotický kresťanský kostol v Třebíči. Bol vybudovaný na mieste pôvodnej mariánskej kaplnky pri benediktínskom kláštore približne v rokoch 1240 až 1280.

V roku 2003 bol na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO zapísaný Areál bývalého benediktínskeho kláštora s bazilikou sv. Prokopa spoločne so židovskou štvrtou s cintorínom. Skvosť stredovekého staviteľstva - trojloďová románsko-gotická bazilika sv. Prokopa je pre svoju architektonickú jedinečnosť klenotom medzi miestnymi pamiatkami.

Mimoriadna architektonická hodnota baziliky svätého Prokopa tkvie v tom, že v sebe spája princípy dvoch slohových období: románskeho a gotického. Nie je to pritom stavba prechodná: prvky gotické neprekrývajú prvky románske - príkladom sú masívne gotické rebrá krypty, pritom vonkajšik veľkej apsidy je s výnimkou niekoľkých detailov takmer úplne románsky. Zaujímavosťou, ktorá vynikla až potom, čo boli múry zbavené omietok a ponechaná im len ich surová kamenná podoba, sú značky kamenárov na niektorých kvádroch. V týchto riestoroch sa natáčali niektoré scény z rozprávky "Pyšná princezná" (so Stanislavom Neumanom-král, Alenou Vránovou a Vldimírom Rážom)

Dnes sa vyberieme na návštevu moravského sídla rodu pánov z Lomnice a letného sídla býv. ČS prezidenta Beneša - na zámok Náměšť nad Oslavou, potom sa presunieme na krátke občerstvenie dolu do mestečka. Navštívime tajomné chodby Baziliky sv. Prokopa v Třebíči, kde sa nahrávali niektoré scény z rozprávky "Pyšná Princená" a na záver si pozrieme prekrásne barokové Jaroměřice. 

Zámok Náměšť nad Oslavou a Maestro Salieri

Prvá písomná zmienka o osídlení miesta (hradu) dnešného zámku pochádza z roku 1234, kedy sa ako svedok na darovací list Námešte z rodu pánov z Lomnice. Roku 1464 sa na hrad opäť vrátil rod pánov z Lomnice - popredného moravského rodu.

V roku 1752, po rozsiahlej administratívnej reforme cisárovnej Márie Therézie, sa stal majiteľom zámku minister konferencie a najvyššieho kancelárky českého kráľovstva, gróf Bedřicha Vilém Haugwitz. Vo vlastníctve Haugwitza zaznamenáva stará moravská rodina pôvodne z Biskupice, najväčší rozmach vo svojej histórii. Náměšť sa stala koncom 18. a prvej polovice 19. storočia dôležitým centrom hudobnej kultúry pod dielom Henryho Vilémma a Karela Viléra Haugwitza. 

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že osobným priateľom grófa bol aj skladateľ Antonio Salieri (1750-1825), ktorý údajne na Náměšť jazdil a majiteľovi panstva dedikoval svoje Requiem, ktoré malo v zámockej kaplnke premiéru. K narodeninám grófa spísal Salieri "Gratulačnú kantátu" a komtese Haugwitzovej potom venoval svojej "Scherzi armonici vocali". Haugwitz navyše udržoval priateľstvo aj s Christophom Willibaldom Gluckom (1714-1787, nemecký hudobný skladateľ a reformátor opernej tvorby), s ktorým sa zoznámil už ako študent.

Rodina grófa z Haugwitzu drží majetok až do konca druhej svetovej vojny, keď je posledný majiteľ grófa Henryho a jeho rodina nútený opustiť zástupkyne na základe dekrétov prezidenta Edvarda Beneša. Krátko nato bol Národný hrad vybraný Komisiou prezidentského úradu ako vhodné letné bydlisko prezidenta na Morave. Prezident Edvard Beneš tu však zostal iba krátko v letných mesiacoch 1946 a 1947. O dva roky neskôr bol zámok čiastočne otvorený pre verejnosť a vo svojich halách bola nainštalovaná jedinečná zbierka tapisérií. V roku 2001 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Vstupné: https://zamek-namest.cz/cs/informace pro-navstevniky/vstupne

Barokový zámok Jaroměřice nad Rokytnou

patrí k najmohutnejším architektúram 1. pol. 18. stor. u nás aj v Európe. Radí sa medzi najnavštevovanejšie pamiatky Vysočiny. Pôvodná stredoveká pevnosť bola koncom 16. stor. prestavaná na renesančný zámok, ktorý bol prebudovaný do súčasnej barokovej podoby za najvýznamnejšieho rodu - vlastníkov jaroměřického panstva - Questenberkovcov v rokoch 1700 – 1737. Projekt prestavby vypracoval známy rakúsky architekt J. Prandtauer. Súčasne s budovami vznikla aj zámocká záhrada francúzskeho typu.  

Vo svojej najslávnejšej dobe boli Jaroměřice nad Rokytnou centrom kultúrneho života, ktorý tu organizoval Ján Adam Questenberk (1678 – 1752). Jaroměřice vtedy mali veľkú knižnicu, galériu, divadlo a vlastnú kapelu. Kapelníkom zámockej kapely bol tiež známy český hudobný skladateľ František Václav Míča, ktorý je autorom vôbec prvej českej opery O založení mesta Jaroměřic. Zámocká inštalácia je štýlovou rekonštrukciou barokového sídla aj interiéru 19. storočia. V blízkosti barokového zámku Jaroměřice nad Rokytnou je možné navštíviť farský kostol sv. Markéty, postavený spolu so zámkom v duchu vrcholného baroka.

Vstupné:https://www.zamek-jaromerice.cz/cs/informace-pro-navstevniky/vstupne