Doba založenia prvotného hradu v Náměšti nad Oslavou je niekedy okolo roku 1220. Prvá písomná zmienka o osídlení miesta dnešného zámku pochádza z roku 1234, kedy sa ako svedok na darovací list Námešte z rodu pánov z Lomnice. Roku 1464 sa hrad opäť vrátil rod pánov z Lomnice sobášom Libuše, dcéry Jána z Lomnice a na Náměšti, s Bedřichom zo Žerotína prešlo panstvo do vlastníctva tohto popredného moravského rodu.

V roku 1752 autor panstva získal autor rozsiahlej administratívnej reformy cisárovnej Márie Theresy, ministra konferencie a najvyššieho kancelárky českého kráľovstva grófa Bedřicha Vilému Haugwitza. Vo vlastníctve Haugwitza zaznamenáva stará moravská rodina pôvodne z Biskupice, najväčší rozmach vo svojej histórii, ekonomický aj ekonomický s absolútnou prevahou poľnohospodárstva a najmä kultúrneho. Nárěšť koniec 18. a prvej polovice 19. storočia je dôležitým centrom hudobnej kultúry pod dielom Henryho Vilémma a Karela Viléra Haugwitza. Rodina grófa z Haugwitzu drží majetok až do konca druhej svetovej vojny, keď je posledný majiteľ grófa Henryho a jeho rodina nútený opustiť zástupkyne na základe dekrétov prezidenta Edvarda Beneša. Krátko nato bol Národný hrad NATO vybraný Komisiou prezidentského úradu ako vhodné letné bydlisko prezidenta v Moravia av rokoch 1946-1947 bolo na tento účel zväčša upravené, najmä jej národné priestory na prvom poschodí. Prezident Edvard Beneš tu však zostal iba krátko v letných mesiacoch 1946 a 1947. O dva roky neskôr bol zámok čiastočne otvorený pre verejnosť a vo svojich halách bola nainštalovaná jedinečná zbierka tapisterov. V roku 2001 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Vstupné: https://zamek-namest.cz/cs/informace pro-navstevniky/vstupne

Bazilika svätého Prokopa v Třebíči

je románsko-gotický kresťanský kostol v Třebíči. Bol vybudovaný na mieste pôvodnej mariánskej kaplnky pri benediktínskom kláštore približne v rokoch 1240 až 1280. 

V roku 2003 bol na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO zapísaný Areál bývalého benediktínskeho kláštora s bazilikou sv. Prokopa spoločne so židovskou štvrtou s cintorínom. Skvosť stredovekého staviteľstva - trojloďová románsko-gotická bazilika sv. Prokopa je pre svoju architektonickú jedinečnosť klenotom medzi miestnymi pamiatkami.

Mimoriadna architektonická hodnota baziliky svätého Prokopa tkvie v tom, že v sebe spája princípy dvoch slohových období: románskeho a gotického. Nie je to pritom stavba prechodná: prvky gotické neprekrývajú prvky románske. Hoci stavitelia chrámu vychádzali z románskej koncepcie, boli už zoznámení s gotickými prvkami a pracovali s nimi; príkladom sú masívne gotické rebrá krypty. Pritom vonkajšik veľkej apsidy je s výnimkou niekoľkých detailov takmer úplne románsky. Zaujímavosťou, ktorá vynikla až potom, čo boli múry zbavené omietok a ponechaná im len ich surová kamenná podoba, sú značky kamenárov na niektorých kvádroch.

Barokový zámok Jaroměřice nad Rokytnou

patrí k najmohutnejším architektúram 1. pol. 18. stor. u nás aj v Európe. Radí sa medzi najnavštevovanejšie pamiatky Vysočiny. Pôvodná stredoveká pevnosť bola koncom 16. stor. prestavaná na renesančný zámok, ktorý sa zachoval v murive terajšej barokovej budovy. Do barokovej podoby bol zámok prebudovaný za najvýznamnejšieho rodu, ktorý vlastnil jaroměřické panstvo, Questenberkovcov v rokoch 1700 – 1737. Projekt prestavby vypracoval známy rakúsky architekt J. Prandtauer. Súčasne s budovami vznikla aj zámocká záhrada francúzskeho typu.  Vo svojej najslávnejšej dobe boli Jaroměřice nad Rokytnou centrom kultúrneho života, ktorý tu organizoval Ján Adam Questenberk (1678 – 1752). Jaroměřice vtedy mali veľkú knižnicu, galériu, divadlo a vlastnú kapelu. Kapelníkom zámockej kapely bol tiež známy český hudobný skladateľ František Václav Míča, ktorý je autorom vôbec prvej českej opery O založení mesta Jaroměřic. Zámocká inštalácia je štýlovou rekonštrukciou barokového sídla aj interiéru 19. storočia. V blízkosti barokového zámku Jaroměřice nad Rokytnou je možné navštíviť farský kostol sv. Markéty, postavený spolu so zámkom v duchu vrcholného baroka.

Vstupné:https://www.zamek-jaromerice.cz/cs/informace-pro-navstevniky/vstupne