Zrúcanina hradu Falkenstein / Sokolí kameň

Romantické hradné trosky pôvodne z 11. storočia pyšne trónia nad vinárskou obcou Falkenstein. Bývalý mocný hrad dnes patrí k najobľúbenejším výletným miestam severovýchodného Weinviertelu. Láka návštevníkov, aby sa prešli medzi starými hradnými múrmi a nechali sa zaujať jedinečným výhľadom.

Falkenstein je starý hrad vybudovaný v polovici 11. storočia za vlády cisára Henricha III. Severnú pohraničnú pevnosť vtedy miestna chránila pred výpadmi z Čiech a Maďarska. Prvé Falkensteinské panstvo boli lénari Babenberkovcov. Hrad po stáročia slúžil ako sídlo lénovej šľachty, kým sa v roku 1571 dostal do súkromného vlastníctva. V roku 1645 ho dobyli Švédi, ale nezničili ho. Začal chátrať až koncom 17. storočia. Pod vedením súčasného vlastníka Georga Thurn-Vrintsa bola zrúcanina opäť sprístupnená verejnosti, a založený spolok na jej zachovanie. Trosky sú chránené pamiatkovým úradom. Rozľahlý turnajový dvor sa v lete premieňa na scénu, na ktorej sa konajú rôzne oslavy a akcie. Návštevníci sa dozvedia zaujímavosti z histórie výstavby aj zo života hradných pánov, a môžu si pozrieť prírodnú vápencovú jaskyňu. Pod zachovanou klenbou z 13. storočia mapuje neveľké múzeum a stredoveká tabuľa život v stredoveku a dokresľuje ho niekoľkými nálezmi.

Zujímavú kapitolu v histórii Falkensteinu tvoria Habáni čiže Novokrstenci, ktorým je pod "Habánskou klenbou" venované malé múzeum, ktoré vzniklo v roku 2012 v spolupráci s Habánskym historickým spolkom pre Viedeň a Dolné Rakúsko.

Drevená galéra                                                                                                  Replika drevenej galéry v prvom nádvorí pripomína osud trestancov z radov habánov. Historickú veslicu v roku 2010/2011 postavili v pomere 1:1 v priemyselnej škole v Mödlingu.

Valtický zámok a park

Valtický zámok, vzniknutý rozšírením hradu založeného zrejme v 11. storočí, bol od konca 14. storočia do povojnovej konfiškácie sídlom vládnuceho kniežaťa z rodu Liechtensteinovcov. Veľkosť a nádhera barokovej výzdoby svedčí aj dnes o tom, že býval rezidenciou jedného z najmocnejších šľachticov podunajskej monarchie. Na stavbe zámku sa podieľali slávni európski stavitelia (Tencalla, otec a syn Ernovej, Ospel, Martinelli, Beducci a mnoho iných). Súčasnú podobu získal zámok nákladnými prestavbami v 17. a 18. storočí. Po vyvlastnení v roku 1945 je v majetku českého štátu a je teraz spravovaný Národným pamiatkovým ústavom.

V roku 1996 bol zapísaný ako neoddeliteľná súčasť Lednicko-valtického areálu na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.