Zrúcanina hradu Lukov + Živá voda a archeoskanzen Modrá
Expozícia Živá voda v Modrej
je na miestach, kde v minulosti bývali mokrade a rybníky, sú tu pramene podzemnej vody. Archeologické nálezy dokazujú tunajšiu tradíciu rybnikárstva. Na prízemí hlavnej budovy prejdete cez kasu do vstupnej miestnosti, kde vás uvíta päťmetrová maketa vyzy veľké. Deti si môžu vyskúšať rôzne doplňovačky, kvízy či výtvarné aktivity tematicky smerované k obmenám prírody okolo vody v priebehu celého roka. Nájdete tu aj malú výstavku exponátov vodných vtákov a cicavcov.
V dvoch podzemných poschodiach nahliadnete do sveta pod vodnou hladinou.
Areál sa skladá zo:
Sladkovodná expozícia - Predná časť vodnej plochy slúži ako expozičné jazero s jeho prirodzeným fungovaním a vzťahmi, vrátane drobných vodných organizmov. Jeho hĺbka je 6,5 metra a celkový objem 850 m3. Žijú tu druhy rýb typické pre náš región, a to ako súčasné, tak historicky pôvodné. Vodné rastliny tu vysadené fungujú ako koreňová čistička.
Podvodný tunel v sladkej vode v prírode je ojedinelým experimentom v rámci celej Európy. Nachádza sa v hĺbke 3,5 metra pod vodnou hladinou, má dĺžku 8 metrov a šírku 2 metre. Po ľavej strane môžete vidieť ryby chladných vôd, horských potokov a riek – jalce, lipany, mienky, pstruhy, parmy a ukleje. Pravá strana patrí predovšetkým veľkým rybám. Typickým obyvateľom je kapor, ktorého chováme v niekoľkých formách. Dravce reprezentujú šťuky, zubáči alebo sumce. Raritou našej expozície sú jeseteri – ťažné ryby, ktoré predtým migrovali z Čierneho mora až do rieky Moravy.
Pratúria cestička
Areál pokračuje relaxačnou drevenou lávkou nad výbehom pratúrov.
Pratúri, pôvodom zo stredočeských Milovíc, sa kedysi vyskytovali na väčšine územia Európy, s výnimkou Írska a severnej Škandinávie, v severnej Afrike a Ázii, teda od Atlantiku po Pacifik. Na území Českej republiky bol pratur veľmi hojne rozšírený av českých krajinách bol vyhubený až vo vrcholnom stredoveku, zrejme v 12. až 13. storočí.
Zrúcanina hradu LUKOV
V roku 2016 sa hrad Lukov stal Pamiatkou roku Českej republiky.
Počiatky hradu Lukova siahajú do prvej tretiny 13. storočia. Z tejto doby pochádzajú fragmenty kamenných prvkov, ktoré dokazujú pôsobenie kamenárov významnej velehradskej stavebnej hute z roku 1332. Ale už nasledujúceho roku (1334) sa hrad vracia do rúk kráľa, ako o tom píše vo svojom životopise český kráľ a rímsky cisár Karol IV. Avšak v jeho moci nezostal dlho. Niekedy v roku 1342 patrí opäť Šternberkom, v správe ktorých zostal takmer po dvesto rokov. Lukov sa v čase tridsaťročnej vojny stál niekoľkokrát centrom povstania miestneho obyvateľstva tzv. Valachov proti Habsburgovcom. Sľubný priebeh pacifikácie odporu na Valašsku zvrátil švédsky vpád na Moravu na jar 1642 a obsadenie Olomouca. Švédi bez boja získali aj hrad Lukov, takmer tri mesiace tu mali posádku, a keď odchádzali, vyrabovali ho a zapálili. Pokusy o záchranu hradného areálu začali v roku 1983 - odvtedy tu prebieha takmer nepretržite archeologický výskum.